Podpořte aktivity
Nadace OSF

Podpořte aktivity
Nadace OSF

8.11.2011

Severné Čechy ako zrkadlo českej politiky

Dva útoky v Novom Bore a Rumburku na konci leta rozdúchali v českej spoločnosti nevídaný hnev, nenávisť a zlobu. Ľudia, medzi ktorými sa objavili mladé matky, deti, študenti i dochodcovia, sa vydali do ulíc, aby svoju rokmi živenú nenávisť voči miestnym Rómom dali patrične najavo.

Obyvateľom ale i ďalším občanom v Českej republike, ktorí sa s názormi demonštrujúcich stotožňujú, prekáža u Rómov vysoká nezamestnanosť, poberanie sociálnych dávok, kriminalita, ale i posedávanie na lavičkách či stoličkách pred panelákom. A starostovia, podľa vzoru Jiřího Čunka či Ivany Řápkové, ktorým ich vlastné represívne opatrenia zaistili politickú kariéru, nariaďujú čoraz radikálnejšie postupy, ktoré sú príliš krátkozraké, neúčinné a často obmedzujúce základné ľudské práva a slobody.

Takmer bez reakcie a jasného odsúdenia vyhrotenej situácie na severe sme sa stretli u zástupcov štátnej politiky, ktorí sú nepriamo zodpovední za udalosti posledných týždňov. Monika Šimůnková, zmocnenkyňa pre ľudské práva, sa za osem mesiacov svojho posobenia nestihla v problematike dostatočne zorientovať, a tak od nej ani nemôžeme čakať, že sa k situácii adekvátne vyjadrí. Prezident Václav Klaus mlčí, súčasne hodnotí Josefa Dobeša ako najlepšieho ponovembrového ministra školstva a to hneď po tom, čo sa Ladislav Bátora, preukázateľne napojený na neonacistickú scénu, stáva zástupcom riaditeľa kancelárie ministra Dobeša. Jedinou viditeľnou aktivitou štátu bola zaslaná posila policajnej jednotky, dúfajme, že nie podľa vzoru Národnej strany, ktorá sa kedysi pokúšala zriadiť národnú gardu pre ochranu školákov pred neprispôsobivými.

Udalosti a reakcie posledných týždňov tak odkrývajú, ako sa nahromadené neriešené problémy stávajú skrytými rozbuškami. Výstižne popisuje v magazínu Respekt situáciu Martin Šimáček, riaditeľ Agentury pre sociálne začleňovanie: „Dvacet let jsme zaspali, na okrajích měst vinou ztráty zaměstnání a zpackanou privatizací bytů v 90. letech zůstala stát sociální ghetta. Děti zůstávají stranou ve zvláštních, dnes praktických, školách”.
Pritom i dnes minister Dobeš bráni v inkluzívnom vzdelávaní rómskych, ale aj iných detí, ktoré do špeciálnych škol nepatria tým, že ignoruje Národný akčný plán inkluzívneho vzdelávania pripravený odborníkmi zasadzujúcimi sa okrem iného o naplňovanie rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva

Cez víkend prebehli ďalšie tri pochody neonacistov v severných Čechách. Môžeme len odhadovať, koľko miestnych občanov sa k nim bez hlbšieho uváženia a z prízemného emocionálneho popudu pridalo a akou mierou sa zasadia o vyhrotenie už beztak eskalujúcej situácie. A môžeme len dúfať, že sa česká vláda konečne prebudí a začne riešiť situáciu ghet od základného problému, teda od ďalšej generácie rómskych detí, ktorá práve vstúpila do špeciálnych škôl a uzavrela si tak možnosť na vyššie vzdelanie, dobrú prácu a dôstojný život. Nespokojní občania si však takýto druh kolektívnej viny len ťažko priznávajú.

Renata Berkyová Koordinátorka programu Lidská práva a diskriminace