Aevis sa dostal do paradoxnej situácie: vyvíjal úspešné projekty, ktoré napokon prerástli samotnú organizáciu. Tieto aktivity boli verejnosťou veľmi dobre vnímané a uznávané, ale takmer nikto nevedel, že za nimi stojí práve Aevis. Rozptýlenie pozornosti malo svoje následky. Kapacity tímu boli rozmiestnené medzi množstvo projektov, takže neostávala energia na advokáciu, PR, komunikáciu, individuálny fundraising prakticky nefungoval. Organizácia sa ocitla v bode, kde potrebovala prehodnotiť priority, posilniť svoju značku a zlepšiť externú komunikáciu.